Zápisky tvorcu

The Circus Found Its Poster

For a while, the website was still presenting FleaWinder like the old desktop strip: a row of acts above a taskbar, powered by everyday input. That is true history, and I am fond of it. But it is no longer the clearest picture of what the project is becoming.

The current build begins with a small illustrated place: a ring, workshops, paths, quiet corners, and room for another flea. That shift sounds cosmetic, but it changes the promise. The founding eight are not a fixed product catalogue. They are the people who welcome you into a world that can make room for someone new.

I brought the actual iPhone and Apple TV art onto the site rather than inventing a separate marketing look. The living grounds map and the habitats are game art. They show the version of FleaWinder I want to keep building: tactile, a little secret, warm at the edges, and large enough for a small history without pretending to be an empire.

This also clarified the release story. The next public chapter is the Apple circus on iPhone, iPad, and Apple TV. Windows Classic and macOS remain free little archives of where the show started while the next desktop edition takes its time. The website should make that future visible at a glance.

A Flea Needs a Room

Creating a flea was never meant to stop at choosing an act, a color, and a hat. A character becomes easier to care about when they have somewhere to go after the applause. That is why the habitat work became a real system instead of a single decorative screen.

Habitats now keep their own state and daily rhythm. A flea can settle into a corner, collect the small objects that make it feel used, and carry that sense of place back into the larger circus. The important design question was not which furniture could be unlocked. It was what makes a place feel like it belongs to someone.

The next step connected those rooms to the world itself. A habitat is not a menu tab in costume: it can point outward to a destination, a route, a visitor, or a reason to return. That gives a created flea a life adjacent to the stage rather than treating it as a replacement skin for one of the founders.

The art helped set the tone. Blanket forts, mossy folds, paper ledges, lamps, thread, cups of tea: each is deliberately flea-sized. The circus should feel like a place you lean toward, not a dashboard you manage.

A Map Is Not a Menu

The Living Route began with a refusal: I did not want to add a World tab that was only another list of systems. If the circus was going to have places, those places needed to suggest distance, weather, routine, and the possibility that something had happened there before you opened the screen.

So the world became a route. The ring, workshop, archive, commons, and quiet corners sit in relation to one another. A player can follow an open question, visit a familiar place, or discover that a route has become meaningful because the same people keep passing through it.

That relationship is why the map matters more than a set of destination buttons. A path can acquire a story. A place can become known for a particular rehearsal, a borrowed prop, a late-night conversation, or a recurring bit of weather. The world starts to feel particular without demanding a quest log.

It is also a useful boundary for the whole project. FleaWinder should offer threads, not chores. A route is an invitation to notice what changed, not an obligation to clear every marker before bedtime.

What the Daily Flea Is For

A living circus needs a way to remember public life without turning every private moment into content. That was the reason for the Daily Flea: not a feed, not a notification machine, but a tiny newsroom with reporters, sources, corrections, letters, archives, and enough editorial judgment to leave some things alone.

The newsroom work gave the paper a rhythm. A public consequence can earn a follow-up. A reporter can have a beat and a method. A correction can matter. Repeated events can become the sort of local story that gets retold differently by different people. Those details are small, but they let the circus develop a public memory instead of a pile of disconnected headlines.

At the same time, the performers gained a different kind of history: legacy. A flea can teach, retire, leave behind a technique, or remain important after it no longer holds the center of the ring. That is the opposite of collection-game logic. The point is not to maximize a roster; it is to make influence visible after a moment has passed.

The rule I keep returning to is simple: private scenes stay private unless someone inside the world makes them public. The paper is there to witness the circus, not to expose it.

Keeping a Spatial Circus Small

Putting a circus in a room creates an obvious temptation: make it huge. The better answer for FleaWinder was the opposite. The spatial stage works when it feels like a tiny performance has quietly arrived on a table, a shelf, or a clear patch of floor - something you approach rather than something that takes over the room.

The practical work was all about making that feeling dependable. The stage has to find surfaces, place the acts with enough room to read, respect the difference between devices, and fall back gracefully when a room cannot offer every kind of depth information. The technology is only useful if the performer still feels like the same performer.

That became the visual test: Nova should still read as Nova on a small wire, and Bugg should still be Bugg when the ramp is a few inches long. The goal is continuity of character and gesture, not a technical demo with circus wallpaper.

Spatial play is one more way to be near the troupe. It is not a separate game, a new economy, or a reason to make the player perform for the app. The circus stays flea-sized on purpose.

How the fleas learned to sound more like themselves

This month I spent time on a quieter kind of magic: helping each flea feel more like a tiny performer with a point of view. The goal was not to make the circus louder or more complicated. It was to make the moments between tricks feel warmer, more specific, and less repetitive.

The new voice work gives each flea a clearer rhythm. Pip can be proud without becoming stiff, Nova can notice details without turning into a lecture, and Bugg can keep that bright daredevil spark even when the app is simply idling on a desk.

I also tightened the way seasonal flavor shows up. A spring session should not feel exactly like an autumn one, and a late-night wind should have a slightly different mood than a midday check-in. Those shifts are small on purpose. FleaWinder works best when it feels alive without demanding attention.

The important part is consistency. The same troupe should feel familiar on iPhone, Apple TV, Mac, watch, widgets, and the spatial circus. When a flea becomes more expressive in one place, the rest of the surfaces need to catch up so the project still feels like one world.

That is the thread I keep coming back to: tiny, readable, characterful moments that travel everywhere. The fleas are still small. The circus is still gentle. But they have a little more presence now, and that makes the whole thing feel more cared for.

Natáčanie bĺch odkiaľkoľvek na iOS

FleaWinder má teraz vlastnú klávesnicu pre iOS. Nainštalujte ju raz a každá aplikácia, v ktorej píšete — Správy, Poznámky, Safari, kdekoľvek — potichu natáča cirkus na pozadí. Každých desať stlačení kláves odošle impulz energie späť do hlavnej aplikácie. Blchy sa nestarajú, odkiaľ vstup pochádza; chcú byť jednoducho natáčané.

Samotná klávesnica je v cirkusovom štýle: tmavohnedé teplé klávesy, zlaté akcenty na špeciálnych klávesoch a malý energetický pásik hore, ktorý sa plní pri písaní. Mení sa z červenej na zlatú a zelenú, ako rastie počet stlačení. Vedľa je malý emoji blchy a živé počítadlo, aby ste videli presne, koľko ste natočili v tejto relácii.

Najťažšia časť bolo zdieľanie dát. Rozšírenia klávesnice iOS bežia vo vlastnom izolovanom procese — nedokážu priamo komunikovať s hlavnou aplikáciou. Riešením sú App Groups: zdieľaný kontajner UserDefaults, do ktorého môžu klávesnica aj aplikácia čítať a zapisovať. Klávesnica zhromažďuje body natáčania a ukladá ich do zdieľaného kontajnera; aplikácia ich vyzdvihne pri obnovení. Zároveň sme migrovali existujúce Siri Shortcuts a widget intenty do rovnakého zdieľaného kontajnera, takže teraz všetko prúdi jedným potrubím.

Na aktiváciu: Nastavenia, Všeobecné, Klávesnica, Klávesnice, Pridať novú klávesnicu, FleaWinder Circus. Nepýta Otvorený prístup — žiadna sieť, žiadne dáta neopušťajú vaše zariadenie. Len stlačenia kláves poháňajúce blchy.

Cirkus na malých obrazovkách

FleaWinder bol navrhnutý pre široký, tenký pás nad panelom úloh — pohodlne na šírku. Telefóny sú na výšku. Aby cirkus fungoval na malých obrazovkách, bolo treba prehodnotiť rozloženie bez straty toho, čo mu dáva život.

The embeddable widget flips to a tall canvas on mobile, stacking the acts vertically instead of spreading them across a ribbon. Anyone dropping FleaWinder into their own site gets a layout that adapts automatically. Four theme presets (dark, light, warm, cool) and a scale parameter let it blend with whatever surrounds it.

Väčšou výzvou bola čitateľnosť. Na displeji telefónu sú blchy vykreslené v desktopovej mierke len bodky. Pridali sme priblíženie, ktoré zväčší telá bĺch, aby ich kostýmy, výrazy a doplnky boli skutočne viditeľné — Pip čelenka, Rex helma, Blaze korunka. Detaily osobnosti, ktoré tam vždy boli, sa zrazu dajú rozoznať na dĺžku ramena.

Zvyšok mobilnej prestavby bol menej okázalý, ale rovnako dôležitý: dotykovo prívetivé ciele, lepšie škálovanie písma, responzívne rozostupy naprieč marketingovým webom. Nič revolučné — jednoducho zabezpečiť, aby cirkus vyzeral správne, nech ho nájdete kdekoľvek.

Kostýmy, ročné obdobia a šéf manéže

Tento týždeň bol celý o vizuálnej hĺbke. Každá blcha v kolónii teraz nosí jedinečný kostým — Nova má slnečník na lane, Rex nosí helmu v kanóne, Blaze dostáva korunku pre číslo s ohňom. Drobné detaily, ale dávajú každému umelcovi identitu, ktorú rozoznáte na prvý pohľad.

Samotné javisko sa mení s kalendárom. Sezónny časticový systém sype sneh v zime, čerešňové kvety na jar, svetlušky v lete a poletujúce lístie na jeseň. Je tu aj jemný denný/nočný odtieň naviazaný na váš reálny čas — pás sa oteplí počas zlatej hodinky a stmavne po zotmení, s jasnejšími hviezdami na nočnej oblohe.

Najväčšou novinkou je šéf manéže — špeciálna blcha v cylindri, ktorá sa prechádza medzi číslami a kontroluje predstavenie. Nevystupuje; dohliada. Správne nastavenie jeho pochôdzky znamenalo načasovať jeho chôdzu tak, aby dorazil práve v momente, keď skončí prechod medzi číslami, čo dáva celému cirkusu pocit choreografie, ktorý predtým chýbal.

Pod kapotou to celé poháňa kompletný systém motívov. Osem farebných paliet plus automatický sezónny režim, ktorý vyberie ten správny podľa mesiaca. Každá farba v každom čísle a prvku rozhrania čerpá z aktívneho motívu, takže prepnutie pôsobí plynulo, nie prilepene.

v1.1.0: Dve nové vystúpenia

Verzia 1.1.0 pridáva žonglérske vystúpenie a ohňožrúta do zostavy, čím sa celkový počet zvyšuje na sedem živých cirkusových vystúpení. Oba bežia na tom istom energetickom systéme, ktorý poháňa zvyšok šou — vaše stlačenia klávesov, pohyby myši a kliknutia.

Žonglér sleduje viacero loptičiek v skutočných parabolických oblúkoch. Počet sa škáluje s energiou: dve alebo tri v pokoji, až šesť na plný výkon, s chytaním za chrbtom, keď publikum šalie. Správne načasovanie vyžadovalo oddelenie fázy každej loptičky, aby sa nezhlukovali.

Ohňožrút využíva existujúci časticový systém, ale s novým efektom tepelného mihotania. Dĺžka plameňa rastie s energiou a kliknutia produkujú bonusové výbuchy. Najzložitejšia časť bolo miešanie farieb — plynulý prechod od tmavočervenej pri základni po jasnožltú na špičke bez viditeľného pruhovania.

Obe vystúpenia sa zaraďujú do existujúceho rotačného systému, takže ich uvidíte striedať sa spolu s pôvodnými piatimi. Ak si chcete pripnúť obľúbené, panel Nastavenia teraz umožňuje zapínať a vypínať jednotlivé vystúpenia.

História za stránkou história

Stránka histórie FleaWinderu dokumentuje viac ako štyristo rokov skutočných blších cirkusov — od mikroskopických nákresov Roberta Hooka v roku 1665 až po účinkujúcich na Oktoberfeste, ktorí pôsobia dodnes. Napísanie si vyžadovalo čítanie viktoriánskych plagátov, digitalizovaných novinových výstrižkov a prekvapivého množstva akademických prác o entomologickej zábave.

Najťažšia časť bola rozhodnúť, čo vynechať. Samotný Louis Bertolotto by mohol zaplniť knihu (a on to aj urobil — niekoľkokrát). Kompromisom bola časová os zahŕňajúca hlavné momenty a sada rozbaľovacích sekcií pre tých, ktorí sa chcú ponoriť hlbšie.

Stránka používa iniciály, ozdobné oddeľovače a pätkové písmo na priblíženie sa letákom a plagátom, ktoré opisuje. Každá sekcia je predvolene zbalená, aby čitateľ nebol zahltený, ale prvý odsek je vždy viditeľný s iniciálou, ktorá vás vtiahne.

Všetok text je dostupný v angličtine, španielčine a nemčine. Prekladateľský proces odhalil niektoré fascinujúce miestne dejiny — nemecké tradície Flohzirkus na Oktoberfeste, napríklad, majú vlastnú líniu odlišnú od londýnskej a newyorskej scény.

Prečo som vytvoril FleaWinder

Chcel som niečo, čo by dodalo počítaču pocit živosti — nie rušivým spôsobom, ale ako tichý spoločník, ktorý reaguje na vašu prítomnosť. Väčšina šetričov obrazovky sa aktivuje, keď odídete; FleaWinder sa aktivuje, keď prídete.

Myšlienka bola jednoduchá: vziať všetok nečinný vstup, ktorý váš operačný systém ignoruje — rytmus vášho písania, rýchlosť vašej myši, kadenciu vašich kliknutí — a nakŕmiť ním skupinu animovaných cirkusových blích. Čím viac pracujete, tým viac šou ožíva.

Vytvorenie priehľadného prekrytia nad panelom úloh sa ukázalo ako správne obmedzenie. Je vždy viditeľné, ale nikdy neprekáža. Neinteragujete s ním priamo; jednoducho pracujete a ono reaguje. Technickou výzvou bolo urobiť ho skutočne prekliknuteľným, aby nikdy neukradlo zameranie.

FleaWinder je vyznanie lásky viktoriánskemu blšiemu cirkusu — skutočnej, storočia starej umeleckej forme, kde hodinári zapriahali skutočné blchy do miniatúrnych kočov a nechali ich chodiť po lanách. Stránka história rozpráva celý tento príbeh.